Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
ŽabokrekyHľadať
 
 

Ochotnícke divadlo

98- ročná história Žabokreckého ochotníckeho divadla

Žabokreky patria v Turci k obciam s najstaršou divadelnou tradíciou. Už 98. rokov sa tu hráva divadlo, ktoré má za sebou množstvo sezón a odohraných hier. Divadlo patrilo k neodmysliteľnej súčasti kultúrneho a spoločenského života Žabokriek, pričom niektoré obdobia ochotníkom nepriali tým, že sa menej hrávalo, alebo, i na istú dobu, sa nehralo vôbec kvôli ťažkým životným podmienkam. Našlo si svoje miesto na rôznych, veľakrát provizórnych miestach za zložitých materiálnych podmienok.

zabokrecke-ochotnicke-divadlo-logo.jpg

Predstavenia sa hrávali v ľudovej škole, ale i v hostinci U Bernátov. Na tieto provizórne javiská sa vchádzalo oknami alebo prirobenými schodmi. Prvá režisérka, ktorá viedla naše divadlo, bola učiteľka Božena Švehlová v roku 1920. Pod jej vedením ochotníci nacvičili prvú divadelnú hru „Mariša“ od bratov Mrštíkovcov. Hlavnú úlohu stvárnila Emília Kmeťová.

V rokoch 1928–1950 sa organizátorom divadelného života v obci stal učiteľ Pavol Caban. Počas jeho pôsobenia sa  na divadelných doskách odohrali viacero hier – „ Bludár“, „ Kamenný chodníček“, „ Drotár“ , Náš pán minister“, ale i množstvo jednoaktoviek. Udalosti druhej svetovej vojny načas prerušili fungovanie divadla. Až v päťdesiatich rokoch sa opäť vrátilo späť k svojim priaznivcom pod patronátom miestnych hasičov. Divadelní ochotníci sa predstavili hrami: „Hádajú sa o rozumné“, „Po krivých chodníkoch“ a už známym „Kamenným chodníčkom“.

V šesťdesiatich rokoch vystriedal Pavla Cabana Žabokrečan Jaroslav Janotík. Počas jeho režírovania bolo uvedených viacero hier, napr.: „ Kozie mlieko“, „Bačova žena“, „ Ženský zákon“ a iné. Odovzdaním novej budovy Kultúrneho domu do užívania (v roku 1963) sa vytvorili priaznivé podmienky pre prácu ochotníkov. Hneď o krátky čas po jeho otvorení naši ochotníci v ňom odohrali prvú hru „Marína Havranová“, ale už pod vedením herca z martinského divadla Antona Januša.

1963 Marína Havranová (Copy).jpg

Ku skutočnému oživeniu divadla však došlo až v roku 1970. Vtedy sa osvetovej práce v obci ujal učiteľ Ján Ďurík. Pod jeho vedením divadelníci nacvičili „Svedomie“. Odvtedy až do nedávnej minulosti ochotníci naštudovali a odohrali aspoň jedno divadelné predstavenie ročne. Pre našich ochotníkov bola najväčšou inšpiráciou domáca klasická dramatická tvorba, keď väčšinou sa opierali o slovenských autorov.

Najväčší úspech im prinášali hry od našich klasikov Jána Chalupku, Martina Kukučína, Jozefa Gregora Tajovského, Jozefa Hollého, Ferka Urbánka, Ivana Stodolu a iných, zo súčasníkov Ľubomíra Feldeka. K najhranejším hrám patrili: „Ženský zákon“, „Bičianka z doliny“, „Jánošík podľa Vivaldiho“, „Starý zaľúbenec“, „Kocúrkovo“ , „Kubo“. Posledné menovaný komediálny kus prekonal aj rekord v hraní premiér a pre veľký záujem obecenstva bol nacvičený v rokoch 1971, 1978 a 1981 a dočkal sa 18 repríz. Veľký ohlas u divákov mali aj hry „Surové drevo“ a „Škriatok“, ktoré boli reprízované 11 a 13 krát.

Najväčší úspech nášmu ochotníckemu divadlu prinieslo predstavenie „Statky – zmätky“, s ktorým sa divadelníci umiestnili na 2. mieste v celoslovenskej súťaži v Šuranoch v r. 1971. V r. 1988 sa táto hra opäť nanovo inscenovala a tým sa skončila divadelná, a o niekoľko mesiacov aj životná, púť režiséra Jána Ďuríka. Neskôr sa režijnej spolupráce ujali profesionálni herci z martinského divadla – Tibor Bogdan, Ján Gubala, Viliam Hriadeľ, Martin Kolesár. Od roku 1990 súbor režijne viedol známy herec, člen Slovenského komorného divadla v Martine, Štefan Mišovic. Nadviazal na vydarenú prácu svojich predchodcov a s divadelníkmi nacvičil množstvo úspešných hier a reprezentovali  na rôznych súťažiach v okrese, kraji a dokonca i na celoslovenských prehliadkach.

Azda najúspešnejším bolo obnovené naštudovanie hry „Mariša“, s ktorou náš divadelný kolektív získal v roku 1995 1. miesto na celoslovenskej prehliadke a dostal sa až na Scénicku žatvu do Martina. K úspešným hrám patrili: „Mastný hrniec“, „Čaj u pána senátora“, „Starý zaľúbenec“, „U ministra“, „Neprebudený“ a jednoaktovky „Matka“, „Hriech“. 

1992 Mariša (Copy).jpg

Počas celej existencie nášho divadelného súboru sa zvyšovala jeho úroveň. Príležitosť dostávali mnohí, či už starí skúsení herci alebo nové nádejné talenty. V súbore si zahralo a vystriedalo sa okolo 200 ochotníkov. Zdravie nášho najdlhšie účinkujúceho režiséra pána Štefana Mišovica oslablo, a tak jeho miesto zaujal Peter Chromčík, ktorý tiež nacvičil s ochotníkmi úspešnú hru “Vtipná slúžka“. 

Ochotnícke divadlo je nádherná vec, v ktorej sa môže nájsť ktoríkoľvek z nás. Zaberá množstvo voľného času v našej uponáhľanej dobe, kým príde jeho veľký deň a to je premiéra ale pre našich ochotníkov je veľkým zadosťučinením, keď sú ocenení potleskom a plným obecenstvom. 

Ochotnicke-divadlo-Zabokreky-04.jpg

 

Zoznam divadelných hier zo súčasnosti divadla:

Maľované na skle (2011/2012): réžia Dáša Kalnická, Pavol Fabro , 45- repríz 
Rodinné nezhody (2012/2013): réžia Martin Zachar, 10-repríz 
Rozkošná panna (2013/2014): réžia Martin Zachar, 8-repríz 
Láska za pár drobných (2015/2016): réžia Martin Zachar, 15-repríz 
Lýsistrata (2016/2017): réžia Martin Zachar, 16-repríz
Letušky (2017/2018): réžia Martin Zachar
 


 

dnes je: 22.10.2018

meniny má: Sergej

Október 2018
webygroup
ÚvodÚvodná stránka